Slovenská neochota obťažuje aj v Číne

Autor: Gabriela Zríniová | 31.10.2013 o 6:13 | (upravené 31.10.2013 o 10:45) Karma článku: 12,65 | Prečítané:  1121x

Od dobrovoľníckej organizácie AIESEC som dostala možnosť prezentovať Slovensko na akcii zvanej Made in China, kde študenti z rôznych škôl budú mať možnosť predstaviť svoju krajinu. Celá akcia sa bude niesť v priateľskom duchu, ľudia budú chodiť od stola k stolu, prezerať si vyložené predmety a fotky. Nejedná sa o žiadne oficiálne prezentácie, úlohou študentov je byť milí, ústretoví a snažiť sa predstaviť svoju krajinu v tom najlepšom svetle. Znie to tak jednoducho, ale je to naozaj také jednoduché aj v prípade Slovenska?

O tejto akcii som sa dozvedela pomerne neskoro a momentálne mám na prípravu 2 dni. Organizátori žiadajú priniesť čo najviac rôznych vecí zo Slovenska: tradičné oblečenie, bábky, futbalový či hokejový dres, letáky s fotkami, rôzne maličkosti so štátnym znakom, jednoducho hocičo, čo je nejakým spôsobom spojené so Slovenskom. Keď som sa pred dvoma mesiacmi balila do Číny, na takého veci som bohužiaľ nemala dosť miesta a taktiež ma obmedzoval hmotnostný limit batožiny. Preto som sa ihneď obrátila na naše veľvyslanectvo, ktoré by mi s týmto malo vedieť pomôcť.

Napísala som teda e-mail, v ktorom som slušne poprosila o zapožičanie zopár vecí, ktoré by som mohla ukázať a predstaviť. Očividne by nebol problém si prísť veci vyzdvihnúť osobne na veľvyslanectvo, no keďže bývam vyše 400 km od neho, požiadala som o zaslanie poštou. To, bohužiaľ, ale nie je možné, pretože na to je potrebné schválenie od pána veľvyslanca, ktorý sa však vráti až budúci týždeň. A keďže prezentácia je už túto sobotu, táto obetavá „pomoc“ zo strany Slovenska mi už bude k ničomu.

Možno sa vám to nezdá až také zvláštne, ale na porovnanie uvediem príklad mojich priateľov z Kostariky.

Asi pred mesiacom ich kontaktoval človek pracujúci na veľvyslanectve, ktorý sa zaujímal, ako sa im tu páči, či si už zvykli na tunajší život, ako sú spokojní so školou, či nemajú nejaké problémy a pod. Čiže teraz tejto osobe len spomenuli danú akciu a požiadali o poslanie potrebných vecí. Z veľvyslanectva im bez váhania ihneď volali a zisťovali adresu, na ktorú by mohli tieto veci čo najskôr poslať, aby boli doručené včas. Keď som im povedala o mojej situácii, iba neveriacky krútili hlavami: „To je jednoducho kultúra, u nás sú ľudia takíto. Sú radi, že môžu akokoľvek pomôcť ostatným.“ Priznám sa, že v tej chvíli som sa za nás celkom hanbila.

A tak teraz váham, či tam predsa len ísť a hrdo prezentovať Slovensko hoci iba s fotkami a videami v notebooku, alebo radšej len ísť podporiť svojich kamarátov, ktorí majú to šťastie a sú z priateľskejších krajín...

Kým som dopísala tento článok, Kostaričania už dostali svoj balík.

Kým som dopísala tento článok, Kostaričania už dostali svoj balík.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.


Už ste čítali?